Vôbec nie! V priebehu výroby jogurtu dochádza za pomoci živých kultúr k premene laktózy na kyselinu mliečnu, ktorá prirodzeným spôsobom predlžuje trvanlivosť pôvodnej potraviny. Pri správnom postupe skladovania a dôkladnom uzavretí obalu tak jogurt vydrží až 30 dní.
Tak toto tvrdenie by nemohlo byť ďalej od pravdy. Podľa samotnej definície jogurtu v našej aj európskej legislatíve musí byť živá jogurtová mikroflóra obsiahnutá v každom výrobku aj na konci dátumu trvanlivosti. A pretože je nevyhnutná už pro jeho vznik, nájdete ju skutočne vo všetkých jogurtoch!
Nie je to pravda, svoju trvanlivosť si jogurt získava vďaka prirodzenej konzervácii, ktorá vzniká v priebehu kvasenia mlieka. Dochádza pri ňom k okysleniu prostredia a zníženiu pH produktu, čo zamedzuje rast nežiadúcich baktérií. Chuť jogurtu si tak môžete vychutnať bez umelých konzervantov.
Ľudia si na jogurtoch pochutnávajú už stovky rokov. To, že za ich vznikom stoja živé mikrobiálne kultúry, objavil začiatkom 20. storočia jeden bulharský lekár (Stamen Grigorov). Od tej doby sa ich výroba v zásade nezmenila. Čo sa ale zlepšilo, sú hygienické podmienky pri výrobe a tiež spôsob balenia. Inak sú dnešné jogurty rovnaké ako tie za čias našich praprababičiek.
V skutočnosti je to naopak. Vápnik je totiž viazaný na bielkoviny mlieka, a čím viac ich v produkte je, tým vyšší je tiež podiel tohto minerálu. S vyšším obsahom tuku však množstvo bielkovín klesá, na tuky bohatšie smotanové výrobky tak obsahujú menej vápnika než klasické jogurty.
Jogurty sa vyrábajú jedným z dvoch spôsobov. Pri prvom spôsobe po pridaní živých kultúr priamo v spotrebiteľskom obale, pri druhom prebieha fermentácia v procesnom tanku a do obalov sa plní až hotový produkt. Líšia sa svojou štruktúrou, výživové vlastnosti i obsah živých kultúr sú ale v oboch prípadoch rovnaké.
